1. Zákon príťažlivosti / zákon rezonan-cie (LOA)

Zákon príťažlivosti (Law of Attraction) alebo zákon rezonancie hovorí, že čokoľvek vysielame do Univerza, to k sebe (a aj nám ako zdroju vysielania) priťahuje energie, ktoré sú v rezonančnom súlade, majú rovnakú alebo podobnú frekvenciu či vibráciu.

Zákon rezonancie možno vyjadriť rôznymi spôsobmi:

• Energia nasleduje pozornosť. (Na čo sa sústreďuješ, do toho vteká energia – tvoja i tá “Univerzálna”.)
• To, o čom premýšľaš, posilňuješ.
• Rovnaké priťahuje rovnaké. (Po slovensky: vrana k vrane sadá, rovné rovné si hľadá.  )

Ešte raz, “zákon rezonancie hovorí, že čokoľvek vysielame do Univerza, to priťahuje energie podobnej frekvencie, rezonancie alebo vibrácie“.

Zákon rezonancie nie je nová myšlienka! V histórii ho učili Ježiš aj Budha. A hoci názov LOA dostal prednedávnom, existoval odjakživa!

A zasa si uvedomme, že zákon rezonancie pôsobí v oboch smeroch – tak pozitívne, ako aj negatívne! Ak sa teda stále sústreďujeme na to, že nemáme dosť peňazí na zaplatenie účtov, čo sa asi stane? Nebudeme mať dosť peňazí na zaplatenie účov! Ale ak sa dostaneme do duševného stavu, kedy sme presvedčení, že peňazí bude dosť, i keď ich teraz veľa nie je, potom si tie peniaze do života pritiahneme – buď ako peniaze alebo ako nápad, ako sa k nim dopracovať.

2. Zákon úmyselného tvorenia

Zákon úmyselného tvorenia (Law of Deliberate Creation) hovorí: “To, do čoho investujem myšlienky, začínam priťahovať.  To, do čoho investujem emócie, začínam priťahovať rýchlejšie.”

To, na čo myslím, môžem dostať. Keď na to myslím s túžbou, očakávaním a presvedčením, vtedy to dostanem.

Rozdiel oproti zákonu rezonancie je, že zákon rezonancie je ako bumerang – čokoľvek vysielame, to sa k nám vracia. Zákon úmysleného tvorenia vytvára istú vibráciu vedome, čiže nie sme otrokmi našich vibrácií, ale ich pánom.

Len čo začneme úmyselne tvoriť našu vibráciu, ako je to popísané vyššie, prerušujeme automatizmus pôsobenia LOA a začíname si cielene a úmyselne utvárať našu budúcnosť podľa toho, ako by sme ju chceli mať…

3. Zákon umožnenia

Tretí základný zákon je zákon umožnenia (Law of Allowing). Je to princíp najmenšej aktivity, princíp nulového odporu.

Existujú dva spôsoby, ako tento zákon začať uplatňovať. Prvý je dovoliť iným, aby boli takí, akí sú. Druhý je umožniť Univerzu, aby nám dodalo to, po čom túžime.

Poďme najprv na to prvé – umožniť ľuďom, aby boli sami sebou. Hovorme si stále dokola a nahlas: Som, kto som.A kým som sám sebou,umožňujem ostatným, aby aj oni boli sami sebou.

Neexistujú dvaja ľudia, ktorí by boli rovnakí. Ak dokážeme “inakosť” toho druhého nielen tolerovať, ale aj akceptovať, vtedy žijeme zákonom umožnenia.

Ak Univerzum o niečo žiadame a máme pritom negatívne pocity, blokujeme zhmotnenie nášho priania. Práve naše negatívne pocity nám bránia dostať, čo chceme. Ak prestaneme odporovať, dostávame sa späť do stavu umožňovania, aby k nám pritekala všetka tá hojnosť, úspech, blahobyt, voľnosť, radosť či šťastie.

4. Zákon dostatku a hojnosti

Štvrtý zákon sa volá zákon dostatku a hojnosti (Law of Sufficiency and Abundance). Hovorí: “Práve teraz máš v sebe všetko potrebné na to, aby si viedol život svojich snov.”

Hoci sme boli vovychovávaní do presvedčenia, že žijeme vo vesmíre nedostatku, pravý opak je pravda – žijeme vo vesmíre hojnosti! V tomto vesmíre máme nekonečné zásoby všetkých úžasných a dobrých vecí a skúseností. Je v ňom dosť pre každého! Vždy! Miesto toho sme si osvojili lož, že nie je dosť pre všetkých… Toto je lož nedostatku a obmedzení.

Ak stále hľadíme navonok, na okolnosti a situácie, aby boli viac “dosť” ako dnes, nie sme v “tu a teraz”  a neceníme si, čo práve máme! Ak sa budeme naháňať za vecami mimo seba, aby sme cítili, že máme “dosť” nebudeme nikdy pociťovať, že máme “dosť” – keďže Univerzum je nekonečne hojné, vždy tam bude ešte niečo, čo nebudeme mať…

Ak vychádzame z pocitu, že všetko v našom živote, čo práve máme, robíme a sme, je dostačujúce, zmocní sa nás obrovský vnútorný pokoj. Ak pocítime vďačnosť za to, čo práve v živote máme, a súčasne sa budeme tešiť na všetko to, čo si ešte ideme zhmotniť, spoznáme dokonalú radosť.

Zhmotnenie nastáva, keď sme uzmierení s tým, kde sa momentálne nachádzame, kým súčasne nás vzrušujú možnosti, ktoré sú pred nami.

5. Zákon čistého potenciálu

Piaty základný zákon Univerza je  zákon čistého potenciálu (Law of Pure Potentiality). Tento zákon sa zakladá na poznaní, že naša skutočná podstata je čisté vedomie. Zdroj všetkého, čo je, je čisté vedomie, prípadne čistý potenciál (=možnosť), ktoré sa snaží vyjadriť samé seba pomocou rôznych foriem.

Keď si uvedomíme, že vedomie, ktoré hýbe našimi telami i dušami, je vedomie čistého potenciálu, rezonujeme na tej istej vlnovej dĺžke ako tá sila, ktorá zhmotňuje čokoľvek v našom Univerze. Všetko je možné a kreativita nepozná hraníc.

Zákon dostatku a hojnosti nás naučil, že Univerzum nepozná hraníc. Jeho potenciál (=možnosti) je neobmedzený. Jediné obmedzenia predstavujú naše vlastné strachy, pochybnosti, neistota, nedostatok viery, nedostatok dôvery alebo hociktorá iná nízkovibračná emócia.

Ak v svojej viere a v svojom vnútri vieme, že sme súčasť Univerza a že Univerzum nám poskytne všetko to, čo potrebujeme a kedy to potrebujeme, vtedy je náš potenciál (=možnosti) neobmedzený. Keď rezonujeme unisono s čistým potenciálom, neexistuje strach. Vtedy sme skutočne slobodní.

6. Zákon nezaangažovanosti

Šiesty základný zákon Univerza je zákon nezaangažovanosti (Law of Detachment). Hovorí: “Ak chceme získať čokoľvek vo fyzickom Univerze, musíme sa vzdať svojej naviazanosti na to.”

Celé je to o dôvere. Keď sme v stave nazaangažovanosti, dôverujeme. Nebyť zaangažovaný na tom, či výsledok príde, znamená naučiť sa dôverovať.

A teraz slovná hračka o dôvere, ktorá sa po anglicky povie TRUST:  To Rely Unto Spirit Totally, čiže “totálne sa spoľahnúť na Spirit”. A Spirit je v tomto ohľade naše Univerzum, ktorým tu toľko mávame hore-dole.

Nezaangažovanosť je iný spôsob umožnenia. Keď skombinujeme naše úmysly a neangažujeme sa do výsledku, začínajú sa naše túžby zhmotňovať.

7. Zákon polarity

Siedmy základný zákon Univerza sa volá zákon polarity (Law of Polarity) a hovorí: “Jednota je množina najmenej dvoch.”

V dualite tejto hmotnej reality má všetko svoj protiklad. Polarita predstavuje dva extrémne aspekty jednej a tej istej veci. Napríklad “teplota” má dva póly: teplý a studený. Teplota je tá istá “vec” a prejavuja sa cez “veci”, ktoré sú rozptýlené medzi dvomi extrémami (=pólmi): teplý a studený. Mieru vzdialenia od týchto pólov meriame v stupňoch a priradenie k jednému z týchto dvoch pólov je podmienené individuálnym vnímaním toho, čo je “teplý” a čo “studený”. “Teplý” a “studený” značia pre rôznych ľudí rôzne veci – rovnako ako bohatý a chudobný, láska a nenávisť, dobrý a zlý, …

Čo je dôležité pri zákone polarity je pochopiť silu transformácie. Tým, že zmeníme svoje vnímanie a svoj následný postoj, dokážeme zmeniť naše prežívanie niekoho/niečoho zo “zlý” na “dobrý”. “Dobrý” sa pre nás stáva novou realitou. Ak sa budeme orientovať na vyššievibračnú energiu v tomto transformačnom procese, nahradíme ňou tú nižšievibračnú. Zo “zlého” sa stane “dobré”. Keď urobíme nejakú podobnú  voľbu, dostaví sa automaticky pôsobenie zákona príčiny a následku – ako seješ, tak žneš – v závislosti od toho, akú voľbu sme v danom okamihu urobili… Môžeme takto svoju vibráciu buď zvýšiť alebo znížiť – v závislosti od toho, ako sme volili.

Je v našej moci meniť postoje a vnímanie vecí. A touto zmenou začíname zhmotňovať život, ako by sme ho chceli mať.

Iným príkladom zákona polarity je fyzické a metafyzické.  Fyzické je to, čo vidíme, počujeme, cítime dotykom, chutnáme a voniame. Metafyzické je všetko, čo vnímame cez pocity, emócie či energiu. Ak chceme zhmotniť to, čo sme si predsavzali, musíme mať pokrytú tak fyzickú ako aj metafyzickú stránku veci. Fyzická časť v nás potrebuje konať, aby sa veci diali, a metafyzická časť potrebuje urobiť svoju energetickú “domácu úlohu”. Keď oboje skombinujeme, dostávame to, po čom túžime.